Plameň je viditeľná oblasť horiacich plynov alebo pár. Z jeho farby a svietivosti je možné usudzovať na druh spaľovanej látky a na dokonalosť spaľovania.
- Temne žltý čadivý plameň – vzniká pri nedokonalom spaľovaní organických látok s vysokým obsahom uhlíka (napr. voľne rozliata nafta, guma, acetylén z autogénu bez pridania kyslíka). Uhlík sa nestačí spaľovať a uvoľňuje sa vo forme sadzí. Teplota plameňa je výrazne nižšia ako pri dokonalom spaľovaní.
- Žltý svietivý plameň – ak sa do stĺpca horiacich plynov organické látky dostáva viac kyslíka zo vzduchu ako v predchádzajúcom prípade, čiastočky uhlíka sa rozžeravia do žlta a svietia (plameň sviečky). Tesne nad viditeľnou časťou potom v prebytku vzduchu zhorí, takže nedochádza k vývinu sadzí. V tejto neviditeľnej časti plameňa je najvyššia teplota.
- Biely svietivý plameň – pokiaľ sa technickými opatreniami zaistí ešte dokonalejší prístup vzduchu k plameňu (cylinder petrolejovej lampy), zvýši sa teplota, čiastočky uhlíka sa rozžeravia dobehla a svietia oveľa intenzívnejšie.
- Modrý nesvietivý plameň - u uhlíkatých organických látok ho možno pozorovať pri dokonalom spaľovaní v prebytku vzduchu alebo čistého kyslíka (plameň plynového sporáka, laboratórneho Bunsenova kahanu s otvorenou vzduchovou clonkou, správne nastavené benzínové letlampy, acetylén skys. Čiastočky uhlíka nesvieti zhorí ešte vo vnútri plameňa. Nesvietivý plameň dokonalého spaľovania má veľmi vysokú teplotu s maximom tesne nad vrcholom vnútorného modrého kužeľa.
- Modrý plameň bezuhlíkatých látok alebo látok s nízkym obsahom uhlíka – napr. horiaci vodík, síra, oxid uhoľnatý, čiastočne etanol (plameň modrý do žlta) a pod.