Chlieb, to je základ. A dobrého chleba je v poslednom čase všade až príliš. Už dávno neplatí, že klasická „šumava“ zo supermarketu bola (skoro) jediná možnosť. Kvalitné pečivo je pretriasaná téma a sociálne siete praskajú fotkami čerstvo upečených pecňov a pretekajú receptami na bezlepkové varianty. V každom bio obchode na vás číha regál s x druhmi múk. Trh aj my sme nasýtení. Čo je dobre, pretože bez chleba si neviem predstaviť žiadne grilovanie. A komu by uškodilo trochu gluténu, že?

Často sa zdá pečenie chleba ako poriadny…no ako to povedať slušne…preťahovač? Veľa ľudí sa tiež bojí kysnutého cesta všeobecne a pečenie sa im zdá ako príliš veľký risk. Aby sme si naliali čisté víno, niekoľko chybičiek sa môže fatálne vypomstiť. Výhody domáceho chleba ale všetky tieto riziká plne prevyšujú. Áno, môže sa vám stať, že cesto nevykysne… áno, môže sa stať, že cesto „spadne“, určite sa môže chleba aj pripáliť. Aj mne sa to stalo. Ale ten pocit, keď sa prvýkrát podaril, to sebavedomie z kontroly nad dochutením, to nadšenie, keď vidíte, že domáci chlieb vydrží celé tri dni vláčny (najmä, keď ho necháte kysnúť na chladnom mieste cez noc), tak toto všetko je na nezaplatenie a žiaden fancy drahý chlieb vám to nedá.
Jeden z prvých receptov bol ten najjednoduchší, čo snáď existuje. Je to recept na klasický biely chlieb. Je určite lepšie vyvarovať sa na začiatku robenia kváska z čerstvého droždia a siahnuť po sušenom. Moja mama kvôli tomu síce nemôže spať, ale ja rozhodne najčastejšie používam sušené (hoď kameňom, kto si bez viny). Takže na 500 g bielej múky som pridala 300 ml vlažnej vody, 10 g soli, 10 g cukru a 10 g sušeného droždia.
V poslednom čase som sa ale usadila na tomto oveľa lepšom recepte, ktorý síce vyžaduje investíciu do viacerých druhov múk, výsledok je ale chuťovo oveľa lepší. Ešte k tomu sa odmeriava podľa hrnčekov, takže win win☺

• 1 hrnček (1/4 l) hladkej múky
• 1 hrnček chlebovej žitnej
• 1 a 1/2 hrnčeka chlebovej pšeničnej
• 2 – 3 lyžičky soli
• 2 lyžičky drvenej rasce
• semienka podľa chuti (dávam najradšej slnečnicové)
• 1 vrecko sušeného droždia
• cca 2 hrnčeky vlažnej vody (alebo podľa potreby)

Najskôr preosejeme múky, pridáme droždie a soľ. Je dobré ešte pre istotu pridať jednu lyžičku cukru. Potom pridáme vlažnú vodu a zarobíme krásne cesto. Pre jasnú predstavu správnej konzistencie odporúčam pustiť si youtube video alebo vygoogliť obrázok. Nemalo by byť veľmi tekuté, ale ani veľmi tuhé, ľahko sa ešte bude lepiť, ale nemalo by sa lepiť príliš… zdá sa to ako veda, ale ak sa vám raz podarí, stane sa z toho rutina. Následne prikryť utierkou a nechať kysnúť, ako som už spomínala, ja ho dávam na chladné miesto odstáť cez noc. Keď sa ponáhľam, tak si nahrejem posteľ teplým hrncom s vodou a potom nahradím hrniec prikrytou misou s cestom na hodinu a pol. Potom prepracujem a nechám ešte pol hodiny kysnúť.

Chlebové cesto vyklopím do olivovým olejom mierne vymasteného hrnca, potriem mliekom a niekoľkokrát narežem ostrým nožom. Posypem semienkami a dám do vyhriatej rúry na 250 °C. Hrniec nechám najskôr 30 minút prikrytý a potom na 15 min odkryjem. Všetko teraz záleží od druhu rúry. Pri starej plynovej musíte dávať pozor, aby sa nepripiekol. Dala by som v tomto prípade chlieb na záver na najvyššiu pozíciu a zoslabila žiar. Hotový chlieb by mal mať krásnu pevnú kôru a na zaťukanie by mal znieť duto (nie, to nie je z mojej hlavy, ale hovorí sa to… haha).

Upozorňujem, že možností dochutenia je nepreberné množstvo… v poslednom čase rada do chleba pristrúham trochu bio citrónovej kôry a hrozienka alebo naopak nasekaný rozmarín a olivy. Zásadne ale platí, že také variácie sú síce príjemným spestrením, ale klasika s rascou je k čerstvo ugrilovanej klobáse to najlepšie.